Vnútorné dieťa a uzdravenie
Každý z nás sme boli deti. Ako deti sme všetko intenzívne prežívali a mali sme koníčky ktoré nás bavili a aj sny, ktoré sme si ako dospelí chceli splniť. Lenže ako sme vyrástli, veľa z nás sa prestalo tak radovať zo života ako keď sme boli deti a dávame do úzadia vnútorné dieťa, tú časť nás, ktorá nám pripomína detstvo a ktoré je nám veľkým pomocníkom pri robení toho čo nám prináša radosť, pri dosahovaní našich snov a tiež aj pri napojení sa na našu dušu - keď cítime úprimnú lásku, radosť, šťastie a tiež ju aj druhým želáme.
Rada by som sa podelila so zážitkom, ktorý som dnes zažila. Týka sa to vnútorného dieťaťa a uzdravovania.
21.11.2020
Ako som sa prechádzala v prírode na kopci, užívala si čas vonku a slnečné lúče na mňa dopadali, pocítila som zrazu zaujímavý pocit , ako keby som bola ešte dieťa. Moje minulé prežitky z pobytu v prírode z detstva sa navrátili. Cítila som, aké to je, keď som ako dieťa bola v prírode a ako rada som tam chodila - znovu som to zažívala skrz vnútorné dieťa. Vynárali sa pri tom aj záblesky z detstva a obrazy z pohľadu ktorý som mala ako dieťa. Ako mnou prechádzala vlna nostalgie, uvedomila som si, že sa niečo vo mne spustilo, nejaký proces, program. Ako som sa prechádzala ďalej , cítila som to stále.
Zahľadela som sa na vzdialené pohorie a v tom naskočila myšlienka: ,,tvoje vnútorné dieťa tu bolo stále a aj je" a začala som plakať, pričom som pomyslela na to, že si odpúšťam. Moje vnútorné dieťa vyšlo na povrch a ja som pustila niečo, čo ho možno zadržiavalo - ten plač bol fakt uzdravujúci. V tom som si pomyslela že wau, čo dokáže sila prírody. Pomáha nám uzdraviť sa a nielen príroda, ale aj samotné tehotenstvo,ktoré práve prežívam, dokáže spustiť udzravovacie procesy. Viem, že aj dieťatko v mojom lone tomu dopomohlo a že aj vďaka nemu som sa vedela napojiť na svoje vnútorné dieťa.Ako som kráčala ďalej , znovu som sa zahľadela na vzdialené pohorie, opäť sa mi tlačili slzy do očí a rozplakala som sa. Druhý raz sebaodpúšťanie prebehlo intenzívnejšie. Ten pokoj, ktorý som po tom cítila, bol úžasný, taký som už dávno nepocítila. Nemala som strach, cítila som dôveru v proces- že kdekoľvek sa ocitnem, tak je to v poriadku a že život ma povedie smerom kam sa mám dostať. Ocitnem sa tam, kde mám, tam, kde potrebujem rast. Celý ten zážitok bol, ako by som bola znovu dieťa v dospelom tele. Cestou domov sa mi ešte stále vynárali obrazy a spomienky z detstva, tento zážitok bol úžasný.
Bolo to čistenie, uzdravovanie a znovurozpomínanie si na detstvo. Je dôležité oživiť svoje vnútorné dieťa a aj žiť skrze neho, pretože my dospelí často zanevrieme na svoje vnútorné dieťa a zabudneme, že to čo chceme prežívať je láska, radosť, hojnosť a plniť si svoje sny. Ostaneme vážni, častokrát aj bez chuti niečo robiť a ostaneme v komfortnej zóne a nie tak šťastní. Preto je dôležité si odpustiť a nezabúdať na svoje vnútorné dieťa, pretože ono nás poháňa smerom dopredu k našim snom. Cez vnútorné dieťa je jednoduché nacítiť kým sme v skutočnosti - a to dušou.