Koleso šťastia
Prečo ľudia hovoria niekedy to, čo vlastne nechcú? V iné dni sú úplne v pohode , želajú si raj a príde situácia , ktorá všetko zmení, ich koleso šťastia sa otočí a vydá úplne iným smerom a reagujú nezvyčajne. Hovoria veci, ktoré už nikdy nevrátia späť a zapíše sa to do ich mysle ako bolesť, sklamanie, pretože nedokážu uniesť, že ich očakávania neboli splnené. Očakávanie je forma chcenia , ktorá má spĺňať predstavy človeka. Ak to nie je splnené, ľudia môžu cítiť smútok, strach, sklamanie, podráždenie, hnev, agresiu a niektorí dokonca aj nenávisť.Nie sú očakávania práve tým, čo nás všetkých blokuje k neobmedzenému šťastiu? Nevychádzajú naše negatívne pocity práve kvôli očakávaniam ? Už v školách nás učia, že keď sa nebudeme učiť tak "ako budeme žiť, keď nespravíme maturitu, neuchytíme sa vo svete ,budeme to mať ťažké, po škole nás čaká ťažký život" a tieto slová sú OPAKOVANÉ niekoľkokrát kým nevychodíme školu a potom ,,opakovaná lož sa stáva pravdou" prebieha v praxi, začneme to očakávať, čo nám bolo nahovorené. Netýka sa to len školstva ale aj televízie, proste je to už všade.
Ľuďom sa tak všetky presvedčenia dostávajú do mysle a stane sa to , že začnú to robiť aj oni medzi sebou pretože predsa vždy im hovorili že ,,takto a takto to treba robiť, takto to má byť" . Kvôli tomu vznikajú medzi ľuďmi nedorozumenia a hádky , pretože neunesú, že sa v ich vzorci očakávaní nenachádza to , čo iní hovoria alebo ako sa správajú. Nedokážu si proste predstaviť, že to niekto môže mať a robiť inak, ako je vo zvyku.Vo vzorci očakávaní sa nenachádza rôznorodosť, ale zvyky "nadiktované" spoločnosťou. Ľudia tak strácajú vzájomný rešpekt a namiesto neho sa obviňujú a poukazujú na svoje nedostatky alebo hovoria veci ako : ,,toto budeš robiť, musíš to spraviť, budeš robiť čo ti ja poviem, správaj sa slušne, to sa nerobí...." Vlastne sú to veci dookola stále tie isté, stačí byť pozorovateľom a tieto vzorce správania sa ukážu. A efekt tohto všetkého ? Každý rieši každého len seba nie, hovoria iným čo ako majú robiť , poučujú a nehľadia na svoj život, ba dokonca keď príde na ich život , nechajú si ho riadiť podľa ostatných , nežijú ho podľa svojich predstáv, žijú nadiktované predstavy. Toto všetko robia mnohí z nás. Našťastie sa z tohoto dá vymaniť a žiť ten život, ktorý chceme. Preto nenechajme, aby s naším kolesom šťastia mohlo byť pohadzované kade tade. Točme ním len my, celý čas a smerom, ktorý bude vyhovovať iba nám a spraví nás to šťastnými.